top of page

ČESKOSLOVENSKÉ
DEDIČSTVO

JUBILEJNÉ ROKY
SPOLOČNÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH VÝPRAV
NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH

1924

HRY VIII. OLYMPIÁDY, PARÍŽ

Hry II. olympiády 1900 v Paríži zostali v tieni svetovej výstavy a nedobrým výsledkom z ich zorganizovania. Francúzska metropola si organizovanie olympijského podujatia bez kandidátskej procedúry, ktorým Medzinárodný olympijský výbor vyjadril poctu svojmu zakladateľovi barónovi Pierre de Coubertinovi, zopakovala Hrami VIII. olympiády 1924. 

Olympionici po prvýkrát bývali v olympijskej dedine, zo športovísk sa vysielali rozhlasové prenosy. Počet aktívnych športovcov po prvý raz prekročil číslo tritisíc, počet žien zase stovku. V československej výprave bolo 131 športovcov, 127 mužov a štyri ženy, ktorí súťažili v 16 športoch v 75 disciplínach a vybojovali spolu desať olympijských medailí.

OFICIÁLNE PLAGÁTY

V Paríži po prvýkrát predstavili niekoľko verzií oficiálnych plagátov. Zo 150 návrhov vybrali dva, ktoré boli zrealizované. Išlo o plagát maliara a ilustrátora Alexandra Orsiho s postavou oštepára a siluetou Parížu. Druhým bol návrh Jeana Droita, ktorý znázorňoval atlétov pri olympijskom pozdrave, ktorý vychádzal z antického pozdravu zdvihnutej pravice.

ODJAZD CYKLISTOV Z WILSONOVEJ ( HLAVNEJ ) STANICE V PRAHE

REPLIKA SPOLOČENSKÉHO OBLEČENIA ČESKOSLOVENSKEJ OLYMPIJSKEJ VÝPRAVY NA HRY VIII. OLYMPIÁDY 1924 PARÍŽ

Realizácia Umelecko - dekoračné dielne Slovenského národného divadla. Návrh: prof. Peter Čanecký.

Na začiatku bolo zistenie, že neexistuje na Slovensku ani v Čechách fyzicky oficiálny odev, v ktorom sa členovia československej výpravy predstavili pred sto rokmi na parížskej olympiáde. K zisteniu sa pridal nápad, ktorý vyústil do prísľubu renomovaného slovenského kostýmového a scénického výtvarníka prof. Petra Čaneckého, že sa podujme repliky spoločenského aj športového oblečenia oživiť. Vďaka ústretovosti vedenia Slovenského národného divadla ujali sa realizácie Umelecko – dekoračné dielne SND.

BRONZOVÁ ÚČASTNÍCKA MEDAILA Z OH 1924, KTORÚ UDEĽOVALI ŠPORTOVCOM AJ FUNKCIONÁROM

MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ

JIŘÍ STANISLAV
GUTH-JARKOVSKÝ

(1861–1943) 

Zakladajúci člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV), po prvej svetovej vojne vykonával funkciu generálneho tajomníka MOV, spoluautor Olympijskej charty, dlhoročný predseda Českého a Československého olympijského výboru.


Popri olympijskom hnutí pôsobil aj ako športový a turistický funkcionár. Na jeho počesť udeľuje ČOV každoročne najvýznamnejším osobnostiam z oblasti športu Cenu Jiřího Gutha-Jarkovského.

H7F-16520.jpeg

SOKOLSKÍ GYMNASTI PRI ODJAZDE NA HRY

SPRIEVODCA OLYMPIJSKÝM PARÍŽOM PRE NÁVŠTEVNÍKOV HIER

OLYMPIJSKÁ VÝPRAVA ČSR NA HRANICIACH

MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ

JOSEF RÖSSLER-OŘOVSKÝ 

(1869–1933) 

Všestranný športovec a športový organizátor a funkcionár. Zakladajúci člen Českého olympijského výboru. Stál pri zrode radu športových odvetví v krajine , napr. lyžovania, tenisu, futbalu, jachtingu. Bol taktiež výrazným propagátorom skautingu.

OFICIÁLNY ODZNAK ČESKOSLOVENSKÉHO OLYMPIJSKÉHO VÝBORU V TVARE ŠTÁTNEJ VLAJKY PRE ÚČASTNÍKOV PARÍŽSKEJ OLYMPIÁDY

ZOZNAM OFICIÁLNYCH ZÁSTUPCOV A PRETEKÁROV ČESKOSLOVENSKEJ ATLETICKEJ ÚNIE PRE HRY V PARÍŽI

PREDSTAVITELIA ČSOV KLADÚ VENIEC NA HROB NEZNÁMEHO VOJAKA PRI VÍŤAZNOM OBLÚKU V PARÍŽI 4.7.1924

MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ

bedřich šupčík

BEDŘICH ŠUPČÍK

(1898–1957)

Prvý československý olympijský víťaz, majiteľ kompletnej medailovej sady v športovej gymnastike. Popri zlate a bronze z OH 1924 v individuálnych súťažiach, získal aj striebro v súťaži družstiev spoločne s ďalšími československými gymnastami na OH 1928 v Amsterdame. 


Na OH 1924 v Paríži získal Bedřich Šupčík olympijské zlato dnes už v neolympijskej disciplíne, v šplhu na lane bez prírazu. Osemmetrové lano pokoril za 7,2 sekundy, a tak v nedeľu, 20. júla, na štadióne v Colombes po prvýkrát vystúpala na najvyšší stožiar olympijských športovísk československá vlajka.

PREUKAZ POKLADNÍKA ČOV RUDOLFA RICHTERA

(1883–1962)

KLOPOVÝ ODZNAK (PRE FUNKCIONÁROV) ZO ŽLTÉHO KOVU V TVARE ŠTÍTU S RELIÉFNOU VÝZDOBOU

Z pozostalosti Josefa Rösslera-Ořovského

CELKOVÝ PROGRAM OLYMPIJSKÝCH HIER

REGISTRAČNÉ LISTY PRE OLYMPIJSKÉ HRY V PARÍŽI

NÁLEPKA NA BATOŽINU PRE ÚČASTNÍKOV OLYMPIJSKÝCH HIER

POTVRDENIE PRE CESTUJÚCICH NA OLYMPIJSKÉ HRY. ZVÝHODNENÉ CESTOVNÉ PRE ÚČASTNÍKOV HIER

ČESKOSLOVENSKÁ VÝPRAVA NA SLÁVNOSTNOM DEFILÉ NÁRODOV, OTVORENIE HIER

olympijský preukaz plavca václava antoša

OLYMPIJSKÝ PREUKAZ PLAVCA VÁCLAVA ANTOŠA

(1905–1978)

MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ

JÚLIUS BALÁSZ (BALÁŽ)

(1901–1970)
Československý plavec, skokan do vody, športový funkcionár, tréner. Účastník dvoch olympijských hier, držiteľ niekoľkých československých plaveckých a skokanských titulov. Jeden zo zakladateľov československej školy skokov do vody.

POHĽAD NA DIVÁCKU TRIBÚNU NA ŠTADIÓNE V COLOMBES, VPREDU REPORTÉR JOSEF LAUFER (1891–1966)

OLYMPIJSKÝ DIPLOM PRE SOKOLSKÉHO GYMNASTU VÁCLAVA VIRTA, KTORÝ BOL NÁHRADNÍK A DO SÚŤAŽÍ NENASTÚPIL

LIST EMILA STIBLÍKA JIŘÍMU GUTHOVI

Emil Stiblík bol český úradník žijúci v Paríži, ktorý sa stal parížskym koordinátorom československej olympijskej výpravy do Paríža

KLOPOVÝ ODZNAK PRE PRETEKÁROV ZO ŽLTÉHO KOVU V TVARE ŠTÍTU S RELIÉFNOU VÝZDOBOU A STUŽKOU

Pozostalosť Júliusa Baláža

MOMENTKY Z OLYMPIJSKÝCH SÚŤAŽÍ

POHĽADNICA S PODPISMI ČESKOSLOVENSKÝCH REPREZENTANTOV

H7F-27388.jpeg

TENISTI LADISLAV ŽEMLA (1887–1955) A JAN KOŽELUH (1904–1979)

Z TRÉNINGU NAŠICH ATLÉTOV NA OH 1924

ŠTARTOVNÉ ČÍSLO MIKULÁŠA KUCSERA 

ABY STIHOL SVOJ ŠTART,
MUSEL NASKOČIŤ
DO UŽ ROZBEHNUTÉHO VLAKU

MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ

MIKULÁŠ KUCSERA

(1902-1987)

Po prvýkrát sa zaradil do československých atletických tabuliek medzi najlepších skokanov do výšky v roku 1920 výkonom 166cm. O rok neskôr sa už posunul na vedúce miesto vďaka výkonu 175 cm. V roku 1924 vyrovnal československý rekord 185 cm a s výkonom 180 sa stal majstrom republiky.


O tom, že bol nominovaný na Hry VIII. olympiády 1924 v Paříži sa dozvedel až na Wilsonovej ( hlavnej) stanici v Prahe, kam sa prišiel rozlúčiť s ostatnými atlétmi, ktorí odchádzali na olympiádu. Aby stihol svoj štart, musel naskočiť už do rozbiehajúceho sa vlaku. Dlhá cesta, zlé podmienky pre ubytovanie a nedostatočná strava sa v Paríži podpísali na Kucserovom výkone. Skočil len 173 cm, nesplnil kvalifikačný limit a bol z ďalších súťaží vyradený.

PRVÁ ČESKOSLOVENSKÁ ZLATÁ OLYMPIJSKÁ MEDAILA, KTORÚ ZÍSKAL BEDŘICH ŠUPČÍK V ŠPLHU NA LANE DŇA 20.7.1924

NA MEDAILE RAZENEJ PODĽA NÁVRHU ANDRÉ RIVAUDA SA PO PRVÝ RAZ OBJAVIL SYMBOL PIATICH OLYMPIJSKÝCH KRUHOV

BRONZOVÁ MEDAILA BEDŘICHA ŠUPČÍKA Z OH 1924 ZA TRETIE MIESTO V GYMNASTICKOM VIACBOJI JEDNOTLIVCOV

PRIHLÁŠKA NA SLÁVNOSTNÚ SCHÔDZU A VEČERU NA POČESŤ VÍŤAZOV HIER V PARÍŽI

MENU SLÁVNOSTNÉHO BANKETU NA POČESŤ VÍŤAZOV OH V PAŘÍŽI, KTORÝ SA KONAL V OBECNOM DOME V PRAHE 18. OKTÓBRA 1924

bottom of page