ČESKOSLOVENSKÉ
DEDIČSTVO
JUBILEJNÉ ROKY
SPOLOČNÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH VÝPRAV
NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH
1964
HRY XVIII. OLYMPIÁDY, TOKIO
V roku 1964 sa olympijské hry po prvýkrát v histórii presťahovali na ázijský kontinent. Tento primát teda zostal Tokiu aj 24 rokov po plánovaných hrách v roku 1940. Tokijské hry sa vyznačovali dokonalou organizáciou a stali sa dokladom obrovského povojnového ekonomického i technologického vzostupu Japonska. Ešte nedávno vojnou zničená krajina povstala v priebehu niekoľkých rokov doslova z popola. Všadeprítomným sa stalo mierové posolstvo hier. Svojou športovou úrovňou predstihli všetky predchádzajúce. Dokazuje to aj prekonanie väčšiny olympijských rekordov a vytvorenie 35 svetových rekordov.
Olympijské Tokio pridalo aj 13 nových disciplín, po prvýkrát sa napríklad súťažilo vo volejbale. Svojich najväčších hrdinov malo Tokio 1964 v americkom plavcovi Donaldovi Schollanderovi a československej športovej gymnastke Věre Čáslavskej. Práve ona sa stala miláčikom japonských divákov, ktorí búrlivo aplaudovali jej gymnastickým zostavám. Československá výprava obsadila v neoficiálnej klasifikácii štátov desiate miesto, keď získala päť zlatých, šesť strieborných a tri bronzové medaily.
OFICIÁLNE PLAGÁTY
Pre prvé hry na ázijskom kontinente vzniklo opäť niekoľko verzií plagátov. Hlavný návrh reprodukoval motív japonskej vlajky a olympijské kruhy s nápisom „ Tokyo 1964“. Navrhol ho maliar Yusaku Kamekura. Po prvýkrát tu bola predstavená aj séria plagátov zobrazujúcich niekoľko olympijských športov.
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
VĚRA ČÁSLAVSKÁ
(1942–2016)
Československá športová gymnastka, trénerka a športová funkcionárka. Držiteľka 11 olympijských medailí, z toho 7 zlatých v individuálnych súťažiach. Štvornásobná majsterka sveta a jedenásťnásobná majsterka Európy.
Predsedníčka Československého olympjského výboru a členka Medzinárodného olympijského výboru. Držiteľka Ceny Pierre de Coubertina (1989) a Olympijského radu (1991).
x.png)
x.png)
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
FRANTIŠEK VODSLOŇ
(1906–2002)
Funkcionár a politik, v rokoch 1958 – 1967 predseda Československého olympijského výboru. Jeden zo štyroch poslancov Národného zhromaždenia, ktorý odmietol hlasovať za prijatie zmluvy o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR po roku 1968. Signatár Charty 77, za normalizácie bol činný v disente.
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
FRANTIŠEK KROUTIL
(1907–1987)
Československý horolezec, publicista, športový funkcionár, fotograf a právnik. Dlhoročný generálny sekretár Československého olympijského výboru, vedúci medzinárodného oddelenia Československého zväzu telesnej výchovy a člen Medzinárodného olympijského výboru. V reakcii na okupáciu Československa, v auguste 1968, sa neúspešne snažil zabrániť účasti sovietskych športovcov na OH v Mexiku.
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
.jpg)
JOSEF GRUSS
(1884–1968),
Lekár, všestranný športovec, športový funkcionár. Dlhoročný predseda Československej obce športovej. Člen Medzinárodného olympijského výboru a druhý predseda Československého olympijského výboru. Patril k prvým českým reprezentantom v ľadovom hokeji, pôsobil aj v šermiarskych organizáciách.
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
ANTON URBAN
(1934 -2021)
Československý futbalista, tréner a funkcionár. Kapitán strieborného družstva futbalistov ČSSR z olympijských hier v Tokiu 1964. Bol držiteľ najvyššieho slovenského ocenenia fair play za celoživotné pôsobenie v súlade s princípmi humanizmu a v duchu fair play - Ceny Jána Popluhára, ktoré mu udelil Slovenský olympijský a športový výbor.
Od Slovenského futbalového zväzu dostal Cenu fair play Ivana Chodáka aj Zlatý odznak SFZ a stal sa členom Sieny slávy slovenského futbalu.
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
RUDOLF VYTLAČIL
(1912–1977)
Futbalista a tréner, trénoval okrem iného československú reprezentáciu, stál za úspechmi československých futbalistov na MS v Čile v roku 1962 a OH v Tokiu v roku 1964. Na oboch turnajoch získali naši futbalisti strieborné medaily.
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
LUDVÍK DANĚK
(1937–1998)
Československý diskár a tréner, držiteľ kompletnej sady olympijských medailí, účastník olympijských hier v Tokiu, Mexiku, Mníchove a Montreale.
V roku 1992 bol zvolený za predsedu Českého klubu olympionikov. Držiteľ Olympijského radu (1995) a Ceny Pierre de Coubertina (1998).
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
KAREL KNĚNICKÝ
(1908–1995)
Bežec, viacbojár, rozhodca, tréner a pedagóg, rekordér a niekoľkonásobný majster Československa. Účastník medzivojnových olympijských hier v Amsterdame a v Berlíne, neskôr delegát československých výprav na OH v Melbourne, Ríme a Tokiu. Dlhoročný predseda medzinárodnej komisie atletického zväzu a člen rady IAAF.
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
MARIANNA NÉMETHOVÁ – KRAJČÍROVÁ
(1948)
Československá športová gymnastka, účastníčka troch olympijských hier, majsterka sveta, trénerka, slovenská gymnastka 20. storočia. Bola najmladšou účastníčkou československej výpravy na Hrách XVIII. olympiády 1964 v Tokiu. Získala dve strieborné olympijské medaily v súťaži družstiev (1964 a 1968). Individuálne sa presadila na majstrovstvách Európy 1967, bronzové medaily získala vo viacboji jednotlivkýň a v cvičení na bradlách.
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
BOHUMIL GOLIAN
(1931 –2012)
Československý volejbalista, vysokoškolský pedagóg, tréner a športový funkcionár. Najlepší slovenský volejbalista 20. storočia hral za reprezentáciu Československa dlhých 13 rokov. Dvojnásobný olympijský medailista (striebro OH 1964 Tokio, bronz OH 1968 Mexiko), dvojnásobný majster sveta (1956, 1966) a majster Európy (1958).
Na olympiáde v Mexiko City dostal poctu byť vlajkonosičom československej výpravy na slávnostnom otvorení hier. Držiteľ medaily Pierr de Coubertina (2006).
MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ
JOZEF LABUDA
(1941)
Československý volejbalista, majster sveta 1966. Pri predpoludňajšej rozcvičke pred úvodným zápasom československých volejbalistov na OH v Tokiu, spolubývajúci Boris Perušič zbadal zmenu na Labudovom očnom bielku. Okamžité vyšetrenie lekárov potvrdilo podozrenie na žltačku. Nasledovala izolácia na infekčnom oddelení a kontakt s olympijským zápolením mu odvtedy zabezpečovala len televízna obrazovka. Z izby sa radoval na diaľku so spoluhráčmi aj zo zisku druhého miesta.
Pred odchodom z olympijskej dediny, pred nastúpeným družstvom mu tréner Josef Brož zavesil na krk striebornú olympijskú medailu, ako uznanie za odvedenú predolympijskú prípravu. V roku 2019 Labudu uviedli do Siene slávy slovenského volejbalu.
